Prevencia dekubitov je reálna: ako na to?

Dekubit je lokalizované poškodenie kože alebo podkožného tkaniva, zvyčajne v oblasti kostných výčnelkov, ktoré vzniká v dôsledku tlaku alebo tlaku v kombinácii so strihovým efektom. Ku vzniku dekubitov prispieva aj množstvo ďalších faktorov, ktorých vplyv nie je úplne preskúmaný.

Najúčinnejším spôsobom, ako predchádzať dekubitom, je prevencia, ktorá by mala vychádzať z európskych odporúčaní. Ak dekubity vzniknú, napriek vážnym príčinám, je nevyhnutná adekvátna liečba založená na multidisciplinárnom prístupe.

Klasifikácia dekubitov

Dekubitus I. stupňa: Koža je neporušená, ale v postihnutej oblasti je prítomné neblednúce začervenanie. Miesto môže byť na dotyk tvrdšie alebo mäkšie, bolestivé, a teplotne odlišné (teplejšie alebo chladnejšie) oproti okolitej pokožke.

Dekubitus II. stupňa: Dochádza k čiastočnej strate kožného krytu, čo sa prejavuje ako plytký vred s ružovočervenou spodinou bez povlaku. Môže sa objaviť aj ako neporušený alebo prasknutý pľuzgier so seróznou tekutinou, alebo ako lesklý suchý plytký vred bez povlaku. Tento pojem sa neaplikuje na prípady strhnutej kože, poranení po odlepení náplasti, macerácie, exkoriácie či dermatitídy.

Dekubitus III. stupňa: Dochádza k úplnej strate kožného krytu, pričom na rane môže byť viditeľný tuk, kosti alebo šľachy, ale svaly nie sú odhalené. Povlak môže byť prítomný, no nezabraňuje určeniu hĺbky rany. Rany môžu byť sprevádzané sínusmi a podmienovaním. Hĺbka rany sa líši v závislosti od miesta - v oblastiach bez podkožného tkaniva (napr. nos, ucho, členky) býva rana plytká, zatiaľ čo v miestach s väčším množstvom tuku môže byť hlbšia.

Dekubitus IV. stupňa: Nastáva úplná strata kože a podkožného tkaniva, pričom môže byť obnažená šľacha, kosť alebo sval. Spodina rany môže obsahovať povlak alebo čiernu krustu a môžu byť prítomné sínusy či podmienovanie. Hĺbka rany sa líši podľa umiestnenia a môže viesť k šíreniu do svalov alebo spojivových tkanív, čo môže spôsobiť komplikácie, ako je osteomyelitída.

Bez stupňa určenia: Dochádza k úplnej strate tkaniva, pričom spodina rany je pokrytá povlakom, krustou alebo nekrózou. Hĺbka rany nie je zistiteľná, pokiaľ sa neodstráni dostatočné množstvo povlaku. Suché a stabilné nekrózy, ktoré nevykazujú známky zápalu, by nemali byť odstraňované.

Podozrenie na hlboké poškodenie tkanív - neznáma hĺbka rany: Lokalizovaná oblasť kože je fialová alebo tmavočervená, pričom koža zostáva neporušená alebo sa objaví pľuzgier naplnený krvou. Toto poškodenie je spôsobené tlakom alebo strižným efektom a môže sa zhoršovať aj napriek správnej liečbe.

Prevencia dekubitov

Prevencia dekubitov zahŕňa viacero dôležitých krokov. Už pri príjme pacienta, najneskôr do 8 hodín, je potrebné vyhodnotiť stav tkanív. Toto hodnotenie by sa malo zopakovať pri každej zmene zdravotného stavu a pred prepustením pacienta. Okrem pravidelného polohovania je potrebné udržiavať kožu čistú a hydratovanú. Na čistenie by sa nemali používať alkalické mydlá, ale ochranné produkty, ktoré vytvárajú bariérový film na pokožke. Masáž na miestach s kostnými výčnelkami je nevhodná. Moderným, efektívnym a ekonomickým prístupom k prevencii dekubitov je používanie špeciálnych polyuretánových krytí, ktoré regulujú mikroklímu, sú ľahko aplikovateľné, jednoducho odstrániteľné a umožňujú každodennú kontrolu stavu pokožky pod nimi.

Starostlivosť o ranu: čistenie okolia

Je dôležité venovať zvláštnu pozornosť pokožke v okolí rany, približne 10 – 20 cm od jej okrajov alebo oblasti pokrytej obväzom či inou zdravotníckou pomôckou (napríklad total-contact cast, kompresné obväzy), v závislosti od toho, čo je väčšie, a pri zohľadnení anatomickej lokalizácie. Pri ranách na dolných končatinách sa odporúča čistiť oblasť "až po kĺb", čo znamená vyčistiť celé chodidlo, ak je rana na nohe, alebo čistiť až po koleno, ak je rana na predkolení, a podobne. Poznáme rôzne druhy rán a treba sa k nim aj tak stavať – ku každej inak.

V závere je potrebné zdôrazniť, že prevencia a liečenie rán, vrátane dekubitov, sú kľúčové pre minimalizáciu komplikácií a podporu hojenia. Pravidelné hodnotenie stavu pokožky, individuálny prístup k hygienickým opatreniam a výber vhodných pomôcok sú nevyhnutné pre efektívnu prevenciu a liečbu. Zároveň je potrebné dodržiavať odporúčané postupy a moderné technológie, ako sú špeciálne krytia na kontrolu mikroklímy, čo prispieva k zlepšeniu kvality života pacienta a zníženiu zdravotných rizík.